Co ohrožuje biodiverzitu

Čo ohrozuje biodiverzitu?

Čo je biodiverzita a čím je významná?

Biodiverzita (biologická diverzita) je súhrn génov, druhov, ekosystémov obývajúcich oblasť, a v konečnom dôsledku vyjadruje počet, rozmanitosť a variabilitu života na Zemi.
Genetická diverzita sa týka genetických odchýlok v rámci druhu a zahrňuje genetické variácie v rámci populácií.
Druhová diverzita sa týka rozličných druhov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov v danej oblasti.
Ekosystémová diverzita zahrňuje rozmanitosť biotopov v danej oblasti.

Biodiverzita na každej úrovni má pre ľudstvo praktický význam. Genetická diverzita odrôd obilnín je základom programov kríženia, ktorých cieľom je zabezpečiť odolnosť rastlín voči škodcom a chorobám. Druhová diverzita je zdrojom nespočetného množstva výrobkov odvodených priamo z rastlín, zvierat a mikroorganizmov, vrátane palív, stavebných hmôt, liekov, priemyselných produktov a kozmetiky. Na úrovni ekosystémov sa zabezpečuje celý rad ekologických procesov (kolobehy prvkov). Ďalej sú to aj estetické a filozofické hodnoty, významné pre udržanie a rozvoj ľudskej spoločnosti. Taktiež sa nedá doceniť hodnota neprebádaného potenciálu génov, druhov a ekosystémov pre výskum.

Aké hodnoty spájame s biodiverzitou a ako využívame biologické zdroje?

A) Úžitkové hodnoty – predstavujú súčasné a potenciálne, praktické hodnoty prvkov biodiverzity pre ľudstvo. Delia sa na priame, nepriame a možné hodnoty.

1. Priame úžitkové hodnoty sú tie, ktoré sa sústreďujú na spríjemnenie života a uspokojovanie potrieb a pochádzajú priamo z biodiverzity. Možno ich merať a prideliť im cenu. Takto prispievajú do miestnej i svetovej ekonomiky.
- spotrebné úžitkové hodnoty sa priamo spotrebuvávajú bez toho, aby sa s nimi obchodovalo
- výrobné úžitkové hodnoty sú také, s ktorými sa ďalej obchoduje
Biodiverzita vykazuje priamu úžitkovú hodnotu najmenej v troch hlavných oblastiach každodenného života: v poľnohospodárstve, v medicíne a v priemysle.

2. Nepriame úžitkové hodnoty predstavujú prínos mnohých prírodných a poloprírodných ekosystémov, z ktorých niektoré majú vysokú biologickú diverzitu viac vďaka službám, ktoré poskytujú, než vďaka tovarom.
Zvyčajne je dôležitejší celý ekosystém, než existujúci ráz druhovej diverzity v ňom. Keďže však ekosystém je odrazom diverzity v ňom svojich súčastí, tieto funkcie sú priamo prepojené s biodiverzitou. Dosiaľ nevieme, či „ožobračený“ svet, ktorý stratil väčšinu druhovej diverzity, bude schopný poskytiovať ekologické funkcie, ktoré zabezpečujú, že Zem je vhodným miestom pre život ľudstva.

3. Možné hodnoty biodiverzity: „princíp prevencie“
V súčasnosti ľudstvo aktívne využíva relatívne malú časť svetovej biodiverzity. Zvyšok môže byť významný v zmysle hodnôt, ktoré nevyužívame, alebo ktoré ešte dnes nepoznáme, ktoré by však – ak by boli objavené využívané – mohli pozdvihnúť úroveň materiálneho blahobytu ľudstva budúcnosti, tieto hodnoty nazývame možnými hodnotami.

B)Neúžitkové hodnoty: „existenčná hodnota“
Argumenty v prospech zachovania biodiverzity založené na zdrojoch sa sústreďujú na pomerne malý počet druhov. Základné opodstatnenie snáh o zachovanie všetkých druhov však nemožno opierať o žiadne argumenty súvisiace so zdrojmi. Obvykle sa zakladá na etike a estetike. Tieto argumenty tvrdia, že existujú vnútorné hodnoty, ktoré nie sú spojené so súčasným či budúcim využívaním, a ktoré odrážajú pocit uspokojenia, ktorý v človeku vzniká jednoducho preto, že vie o existencii niečoho.

Čo ohrozuje biodiverzitu, ako ju chrániť a ako sa o ňu starať?

Biologická diverzita je ohrozovaná mnohými spôsobmi. Prirodzené zmeny v životnom prostredí môžu eliminovať druhy, ktoré predtým prekvitali, alebo znížiť ich stavy, v konečnom dôsledku až na púhe zvyškové populácie.
Súčasné straty biodiverzity majú priame aj nepriame príčiny.
A) Priame príčiny straty biodiverzity.
Hlavnými faktormi, ktoré spôsobili vyhynutie živočíchov boli: introdukované živočíchy (39%), deštrukcia biotopu (36%), a nadmerné využívanie (23%).

1. Strata a fragmentácia biotopov
Prakticky akákoľvek ľudská aktivita má za následok určitú modifikáciu prírodného životného prostredia. V dôsledku neúprosného rastu ľudskej populácie a spotreby zdrojov sa plocha nenarušených ekosystémov v poslednom čase výrazne zredukovala. To nevyhnutne vedie k znižovaniu veľkosti populácie ostatných druhov, čo v konečnom dôsledku vedie k strate genetickej diverzity. Toto môže viesť k rastúcej náklonnosti na ochorenia a k náhodným zmenám populácie a vo výnimočných prípadoch k vyhynutiu. Fragmentácia biotopu rozdeľuje pôvodne susediace populácie na malé subpopulácie a ak sú príliš malé, môže dôjsť k vyhynutiu v krátkom čase.

2. Introdukované druhy – sú zodpovedné za mnohé vyhynutia druhov. Keď sa zavedie do nového prostredia, často sa tým oslobodí od svojich prirodzených konkurentov a patogénov a preniká do prírodných biotopov. Môže to viesť k explózii populácie, ktorá vytláča pôvodné miestne druhy, neschopné vzdorovať invázii cudzieho druhu.

3. Nadmerné využívanie rastlinných a živočíšnych druhov
Nadmerná spotreba druhov ako zdroja potravy je najzreteľnejším typom ľudského ničenia biologických zdrojov. Keď odoberáme jedincov rýchlejšie, než je zodpovedajúca miera udržateľnosti daná reprodukčnou kapacitou, druh sa dostáva do zhubného poklesu stavov.

4. Priemyselné poľnohospodárstvo a lesníctvo.
V súčasnosti nastal radikálny posun smerom od diverzity plodín a rozmanitosti chovov k monokultúrnemu poľnohospodárstvu. Zmiešané lesy sa zmenili na jednodruhové porasty. Moderné programy kríženia viedli k pestovaniu menšieho množstva plodín, pričom dôsledkom je zníženie genetickej diverzity.

5. Chemické znečistenie.
Chemické znečistenie je zložitý problém, ktorý sa prejavuje v mnohých podobách. Atmosferické znečistenie má priame degradačné účinky na vegetáciu na celom svete. Kontaminované vodné toky spôsobujú ekologickú nerovnováhu. Pesticídy s dlhou dobou účinnosti sa akumulujú v potravinových reťazcoch.

6. Globálne klimatické zmeny – súčasné predpovede do polovice 21. storočia oznamujú zdvojnásobenie atmosferického oxidu uhličitého, čo by viedlok zvýšeniu priemernej teploty o 1,5 až 4 stupne Celzia. Schopnosť druhov migrovať dostatočne ďaleko a rýchlo na to, aby udržali krok s otepľovaním, bude pre druhy životne dôležitá.

B) Nepriame príčiny straty biodiverzity.
Tieto spočívajú v spôsobe života ľudí ako druhu, ako aj základného vzťahu s ostatnými druhmi, ktoré žijú spoločne s nami na tejto planéte. Tak ako je biodiverzita základným zdrojom pre trvalo udržateľný rozvoj, je hľadanie trvalo udržateľných spôsobov života základom uchovania biologickej diverzity.

Ochrana biodiverzity
Obvykle sa na ochranu biodiverzity využívajú dva hlavné prístupy:
- ochrana jednotlivých druhov
- ochrana biotopu
Opatrenia na úrovni druhov a populácie sú náročné na čas a zdroje a sú teda vždy namierené len na malé percento ohrozených druhov. Opatrenia zahŕňajú právnu ochranu jednotlivých druhov, rozvoj plánov manažmentu na ochranu týchto druhov.
Ochrana in situ je ochrana druhov v ich prirodzených biotopoch, kde môžu pokračovať evolučné procesy.
Ochrana ex situ predstavuje opatrenia na ochranu druhov mimo ich prirodzených biotopov a je stratégiou poistenia pred vyhynutím druhov alebo genetickej diverzity v prírode.
Ak chceme biodiverzitu chrániť proti narastajúcemu ohrozeniu, ochrana musí byť inovatívnejšia a musí mať širší záber. Účinné uplatňovanie ochranárskych technológií si vyžaduje dostatočné zdroje vrátane finančných, ľudí a politickej vôle, ako aj podpory zo strany všetkých sektorov.

Môže dohovor OSN o biologickej diverzite zabezpečiť dlhodobú ochranu biodiverzity?

Dohovor nadobudol platnosť 29.12.1993 a možno ho uvítať ako medzník v oblasti životného prostredia a rozvoja. Jadrom dohody je ochrana, trvalo udržateľné využívanie a zdieľanie výnosov.
Ciele Dohovoru sú:
- ochrana biologickej diverzity
- trvalo udržateľné využívanie jej zložiek
- spravodlivé zdieľanie výnosov prameniacich z využívania genetických zdrojov, vrátane príslušného prístupu ku genetickým zdrojom a príslušného transferu relevantných technológií.
Dohovor sa týka štyroch hlavných otázok:
- národná suverenita a spoločné záujmy ľudstva
- ochrana a trvalo udržateľné využívanie
- prístup
- financovanie

Podľa názoru niektorých strán, vrátane zástupcov Európskej únie bol Dohovor príliš váhavý. Tvrdili, že ak sa majú aktivity zovšeobecniť, každá národná vláda by mala prakticky uskutočňovať, a nie iba vyhlasovať rámec skutočne medzinárodných akcií v záujme ochrany druhov. Je nesporné, že v niektorých častiach je jazyk Dohovoru mäkký, pričom záväzky sa spravidla charakterizujú zvratmi „ v najvätšej možnej miere“ alebo „ v príslušnej miere“. V dôsledku zdĺhavej argumentácie týkajúcej sa prístupu ku genetickej diverzite a k transferu technológií sa Dohovor s prílišnou váhou sústredil na tieto otázky, a to na úkor analýzy metód ochrany biodiverzity.

Hodnocení referátu Co ohrožuje biodiverzitu

Líbila se ti práce?

Podrobnosti

  8. květen 2008
  2 480×
  1201 slov

Komentáře k referátu Co ohrožuje biodiverzitu