Francesco Borromini

1599-1667

Vynimočný taliansky architekt 17.stor.,tvoritel odvažnej barokovej arch.Jeho umenie Rimania považovali za výstredné,a väčšina jeho stavieb nie je v tomoto meste,ale najväčši vplyv malo v Guarini(S It)odkial sa rozširilo do Europy.Jeho architektura "prameni z kontrastu zvyklosti(konvencii) a slobody."
Francesco Borromini,pôvodnym menom Castelli,sa narodil 25 Augusta/27 novembra 1599 v Bissone(dnešne švajčiarsko).Jeho pseudonym pochadza od nevlastneho stareho otca.(Brumino).V r1619 prišiel do Rímu,kde pracoval v dielni St.Pietro,vedenou jeho strykom Madernom.Vtomot čase študoval Antiku a architekturu Michelôangela,ktorý sa stal jeho najväčšim vzorom. Spolu s Madernom pracoval v Palazzo Barberini a po Madernovej smrti to prevzal Bernini. Po kratkom čase Borromini opustil tento palac a Bernini sa stal jeho sokom.

Vr 1632 Borromini začal pracovat sam.Jeho arch znamenala zlom s klasickymi zasadami.Pracoval s rôznymi materialmi a jeho ozdobna část akoby splyvala s ostatnou stavbou.Takuto harmoniu nemožno nasjt skoro nikde inde v arch. Bol pohlteny tužbou najst "architekturnu pravdu",preto ho aj porovnavali ku Caravaggiovi.Mučil ho strach z nedokonaleho prevedenia sv. tvorby,preto si před stavanim robil nespočetne nakresy,čo mu niekedy trvalo dlhšie ako samotna stavba.Tieto nakresy podobne varianty jedneho nametu. Borromini bol prenasledovaný problemami jeho profesie, a na rozdiel od Berniniho odmietal spoločnost i akychkolvek žiakov al. obdivovatelov,taktiež v umeni pohŕdal konvenciami,nikdy sa neoženil. 2 jula 1667 kvoli depresiam a duševnej nevyrovnanosti,spachal samovraždu vbodnutim meča do hrude.

Jeho tvorba je celkom originalna,nebola priamo ovplyvnena žiadnym smerom,ale zakladala sa na neskorej antike,romanskom štyle a talianskej renesancii.Za vlády Innocenta X Borromini sa stal uspešnejšim ako Bernini a veducim architektom v Rime.Avšak dalši papež znovu uprednostoval berniniho.Ku koncu jeho života už nedostaval žiadne nove zakazky,tak dokončil sv. práce-interier St.Iva a S.Giovanniho a fakadu na S.Carolino.

Jeho prva stavba bol maly kostol St.Carlin alle Quattro Fontane.(zvaný aj St.Carolino-Karolko;DU str 16/17)B.tu centralny priestor najskor rozmiestnil klasicky,doplnil menšie priestory až kym nevznikol celkom novy druh pôdorysu. Vzniknute elipsovite tvary prenikaju medzi seba,nie su sklbene a ani nezanechavaju jasne spojenie,takže nevieme kde začinaju a kde končia. Vytvoril ilusionisticku prespektivu a aj dekoracia je tak prisposobena,že to všetko potom vnimame ako jeden celok. Fakada Carlina je tiež originalna.Striedaju sa vypukle a dute sektory,kt prenikaju medzi seba a tak vytvaraju akoby pohyb. Jeho dekoracia nemá dekoratyvny umysel ale zda sa akoby stavba vyrastla z dekoracie a nie naopak.B použil ako dekoraciu aj rady stlpov.

Aby sa vyhol farebnosti mramoru,použil ako material tehlu,na nu dal štukovu maltu,aby sa vyhol svetelnym kontrastom. tymto sposobom je robena aj S.Andrea delle Fratte. Vdaka tvarovatelnosti tohto materialu dosiahol prekvapujucy vysledok-nevieme kde konči architektura a začinaju sochy.

v r 1642 postavil kaplnku Rimskej Univerzity S.Ivo alla Sapienza. jeho druhé velkolepe dielo po St.Carlinovi.Je postavené vo forme 6-cípej hviezdy. Kazždý cíp je zakryty klenbou. Dóm sa sklada z hranolov,na kt. sa striedaju rôzne motívy,celý Dóm pôsobí akoby sa hýbal. Nad kupolou je malá veža postavená tiež v zaujímavej forme= špirála, kt. nikdy predtým nebola takto použitá a jej význam sa vysvetlu je rôzne --> ako Veža Babelu, imitácia Islamskej minarety, napodobnenie mušle,al. slimáčej ulity.)
V 1647 Inocent X nariadil B. rozšíriť palác Palacio de Propaganda Pide.Na fakáde tohto palaca použil rad ploských stĺpov,kt. nás nútia pozrieť sa z prednej steny smerom hore, kde preniká svetlo zo zaujimavo vstavaných okien.Ďalej Borromini rekonštruoval baziliku S.Juan de Letrán.Zanechal jednoduchosť baziliky,avšak dodal okná,malé svätyne a fresky, kt. baziliku dodali život a jasnosť.
Kostol S.Agnese in Piazza Navona je tiež významna stavba.Jeho vertikálnosť kontrastuje s horizontálnostou námestia.(DU str15-18)
Borrominiho najslávnejšia zákazka bolo prestavanie rano-krestanskeho kostolu St.Giovanni in Laterano, za príležitosti Sväteho roku.
dalšie diela:
Oratorium S.Felipe Neri.
Chiesa dei Re Magi in Collegio di Propaganda Fide.
kostol S.Maria dei Sette Dolori.
Campanile de S.Andrea delle Fratte
Palazzo Carpegna,palazzo Falconieri

Hodnocení referátu Francesco Borromini

Líbila se ti práce?

Podrobnosti

  28. prosinec 2012
  3 645×
  678 slov

Komentáře k referátu Francesco Borromini