Tepelné poruchy organizmu

Úpal:
K príznakom úpalu patrí prekrvená, horúca a pritom nápadne suchá pokožka. Pulz aj dýchanie sú zrýchlené. Príčinou úpalu je prehriatie organizmu. Za horúceho a zvlášť dusného počasia s vysokou vzdušnou vlhkosťou sa telo zbavuje tepla obtiažnejšie a k prehriatiu dôjde pomerne ľahko. Potením sa síce telo ochladzuje, ale súčastne stráca tekutiny a dôležité minerály. Nedostatočný príjem tekutín vedie k poklesu krvného objemu. Podkožie a koža sa menej prekrvujú, preto klesá tvorba potu a organizmus sa postupne prehrieva. K rozvoju úpalu prispieva i príliš tesné alebo nepriedušné oblečenie z umelých tkanív a pobyt v preľudnených priestoroch. Úpal môže vzniknúť aj pri zamračenej oblohe a v zime na horách.

Najčastejšie príznaky: Červená, citlivá a suchá koža, tvorba opuchlín a pľuzgierov, opuchnutá tvár, bolesti hlavy, nevoľnosť, pocit vyčerpanosti a únavy, neskôr horúčka a porucha vedomia.

Prvá pomoc: Odviesť do tieňa a ochladzovať kožu oplachovaním studenou vodou, minerálka malými dúškami dávať piť studenú vodu, minerálku, pri potení kŕčoch alebo hnačke pridať na 1/2 l vody 1/2 lyžičky kuchynskej soli a vyhľadať lekársku pomoc ak sa stav nezlepší po 30 minútach.

Popáleniny:
Popálenina je poškodenie kože suchým žiarením. Najčastejšie sa jedná o popáleniny spôsobené ohňom, horúcou platňou, slnkom. Ak je príčinou poranenia horúca voda alebo para, hovoríme o obarení. Závažnosť popáleniny závisí na troch faktoroch: 1) plošnom rozsahu popáleniny
2) teplote zdroja žiarenia
3) dĺžke škodlivého pôsobenia tepla
Podľa toho potom vznikajú popáleniny rôzneho stupňa závažnosti, ktoré sa líšia mierou poškodenia tkaniva. Veľké nebezpečie pri popálení znamená strata tekutín, ktoré unikajú z cievneho riečišťa do tkaniva. Únik tekutín môže s bolesťami viesť do šokového stavu. Do poranených plôch ľahko preniká infekcia. K najhorším komplikáciám rozsiahlejších popálenín patrí i postihnutie až zlyhanie niektorých orgánov.

Najčastejšie príznaky: Popáleniny 1. stupňa: sčervenanie
Popáleniny 2. stupňa: sčervenanie s tvorbou pľuzgierov, prípadne belavých
mokvajúcich plôch
Popáleniny 3. stupňa: belavé až suché plochy na koži dokonca zuhoľnatenie.
Tkanivo vplyvom tepla odumrelo, plocha nie je na dotyk
citlivá, jej okolie však silne bolí.

Prvá pomoc: Pri všetkých stupňoch chladiť studenou vodou 20 minút, keď bolesť ustane, po ukončení ochladenia prikryť obväzom, čistou tkaninou, mikroténovým vreckom. Na popáleninu sa nesmie nanášať žiadna masť ani púder. Pľuzgiere sa neprepichujú a priškvarené časti oblečenia nestrhávať. Pri druhom a treťom stupni ihneď odviezť do nemocnice.

Horenie odevu:
Zabrániť gúľaniu po zemi, lebo je možnosť rozšírenia popálenín. Ďalej zabrániť akýmkoľvek pohybom a behaniu, oheň by sa mohol rozdúchať. Postihnutého uložiť horiacou stranou nahor. Oheň zahasiť poliatím vodou alebo zabalením do hustej, hrubej tkaniny. Ak je postihnutý sám tak sa zabalí do vhodnej tkaniny a ľahne si na zem. Ďalej postupovať ako pri popáleninách.

Podchladenie:
Je to pokles telesnej teploty pod 35°C. Podchladením sa spomaľuje činnosť dôležitých orgánov – hlavne srdca, obličiek, pľúc a čriev. Zlyhanie niektorého z orgánov môže viesť až k smrti podchladeného a to hlavne u chorých a u detí. Pôsobením chladu na nekryté alebo horšie prekrvené miesta ( nos, uši alebo prsty na nohách a rukách ) vznikajú omrzliny.

Omrzliny:
Omrzliny sa pomerne rýchlo vytvoria u ľudí, ktorí dlhší čas ostávajú von bez dostatočného pohybu.

Najčastejšie príznaky: pocit zimy, zimnica, postihnuté miesta na koži sú bledé až biele s modrým odtieňom, silné bolesti, vznik opuchu alebo pľuzgierov na omrznutej končatine, necitlivosť, pichanie, bolesť až strata vedomia.

Prvá pomoc: Postupné zahrievanie – príliš rýchle ohriatie je nebezpečné a môže viesť k nenávratnému poškodeniu omrznutej časti. Vyzliecť vlhké a príliš pevné časti odevu, zabaliť do teplých prikrývok. Omrznuté prsty zohriať svojim telom napr. Dať si ruku do podpazušia alebo ju ponoriť do vody telesnej teploty. Dôležité je, aby sa telo zohrialo zvnútra. Ak je poranený pri vedomí podávať teplý – nie horúci čaj. V žiadnom prípade nepodávať alkohol. Omrzliny nešúchať – riziko poškodenia kože a vzniknutiu infekcie a aj masáž omrzlín snehom je nevhodná.

Strata vedomia:

Postihnutý nereaguje na hlasné oslovenie alebo na bolestivý podnet. Najprv musíme zistiť prítomnosť dýchania a pulzu. Pri zachovanom dýchaní uložiť do stabilizovanej polohy a privolať odbornú pomoc. Do jej príchodu sledovať prítomnosť dýchania a pulzu. Pri početných poraneniach neukladať do stabilizovanej polohy.

Šok:

Najčastejšie príznaky: nepokoj, spavosť, neostré videnie, smäd, nevoľnosť, studená bledá a spotená koža, rýchly a slabo hmatateľný pulz, zrýchlené dýchanie

Prvá pomoc: pohodlne uložiť, zaistiť telesný a duševný pokoj, ošetriť poranenie. Zabrániť podchladeniu prikrytím zhora i zdola. Zdvihnúť dolné končatiny o 30 cm ( autotransfúzna = protišoková poloha ).
Privolať odbornú pomoc, kontrolovať vedomie, dýchanie a pulz. NEPODÁVAŤ TEKUTINY.
Do polohy nedávame pri poranení hlavy a hrudníka, Srdcových a dýchacích ťažkostiach, bezvedomí.

! Pri každom poranení je potrebná komunikácia a protišokové opatrenia !

Hodnocení referátu Tepelné poruchy organizmu

Líbila se ti práce?

Podrobnosti

  11. únor 2008
  2 155×
  739 slov

Komentáře k referátu Tepelné poruchy organizmu