Človek počas svojej existencie vždy ovplyvňoval a menil svojou činnosťou prostredie v ktorom sa nechádzal. Rozsah a dopad jeho činnosti na prírodu a životné prostredie sa mení v priebehu dejín podľa úrovne vývoja ľudskej spoločnosti.
V počiatku vývoja ľudskej spoločnosti sa všetci ľudia živili zberom potravy a nie jej produkciou. Preto sú týto ľudia označovaní ako lovci – zberači. Raní lovci – zberači, živiaci sa či rastlinnou alebo živočíšnou potravou, mali len malý vplyv na životné prostredie. Väčší vplyv spôsobili až neskorším náhodným i zámerným využívaním ohňa, dokonalejších zbraní a nástrojov a uprednostňovaní určitého druhu a spôsobu získavani potravy, čím došlo k zmene zastúpenia živočíšnych druhov a vegetácie, ako aj k vzhľadu krajiny a k zmene miestnych ekosystémov. Ich spoločenstvá tvorili len malé skupiny, často sa presúvajúce za zdrojom ob-živy.
Schéma vzorca PRQ zdôrazňuje vzájomnú súvislosť medzi veľkosťou populácie, vyu-žívaním zdrojov a kvalitou zechnológie. Veľkosť populácie lovcov – zberačov bola malá, spotreba a využívanie zdrojov nepatrné.
Na začiatku osemnásteho storočia je životné prostredie človeka výrazne ovplyvnené doterajším rozvojom poľnohospodárstva a urbanizácie krajiny. Docháza k zvýšeniu využíva-nia prírodných zdrojov, výrazný pokles lesnatosti krajiny na úkor poľnohospodársky obrába-nej pôdy, poľnohospodársvo je však stále zásadne závislé od energie slnečného žiarenia. Na-priek tomu je výsledkom poľnohospodárstva tvorba nadprodukcie, ktorá umožňuje spoločne s rozvojom technológií nárast populácie. Zväčšenie populácie, rozvoj miest, zvýšené nároky na spotrebu a rozvoj technológií spôsobuje zvýšené využívanie prírodných zdrojov a tým aj väčší vplyv ľudskej spoločnosti na životné prostredie oproti spoločnosti lovcov – zberačov.
V 19. storočí sa ľudstvo výrazným spôsobom pokročilo vo využívaní fosílnych palív (ropa, uhlie, zemný plyn) pri získavaní energie. Tieto koncentrované a neobnoviteľné zdroje sú bohaté na energiu nachádzajúcu sa v jednotkovom objeme. Využívanie fosílnych palív a rozvoj vedy a technológií umožnilo ľudskej spoločnosti využívať a meniť životné prostredie vo svoj prospech nebývalým spôsobom oproti spoločnosti roľníkov a lovcov zberačov. Tech-nologický rozvoj podnietil kvalitatívne aj kvantitatívne premeny vo využívaní prírodných zdrojov. Nové postupy v poľnohospodárstve, nezávisiace už len na energii slnečného žiarenia, umožnili zvýšiť poľnohospodársku produkciu, čím sa zabezpečila potravinová základňa pre zvyšujúcu sa populáciu. Prírastok populácie sa koncentruje do miest a prímestských aglome-rácií v blízkosti nových pracovných príležitostí vytvorených prudkým rozvojm industriali-zácie.
Zmeny v životnom prostredí človeka pozostávali z viacerých aspektov. Ťažobná čin-nosť pri dobývaní ložísk fosílnych palív, predovšetkým uhlia, ako aj železnej rudy a iných kovov, kameňa, mala výrazný priamy negatívny vplyv na krajinu. Industrializácia priniesla so sebou i ďalšie negatívne zmeny v životnom prostredí, ako je urbanizácia, budovanie železníc a ciest, využívanie vodných tokov a ich znečisťovanie v blízkosti priemyselných oblastí, zne-čistenie ovzdušia. Krajina sa menila v závislosti od nálezísk ložísk uhlia alebo rudy. Po pokle-se počiatočného vzostupu zostávajú v krajine haldy hlušiny, jazvy po ťažbe, znečistené prí-rodné prostredie, opustené priemyselné objekty.
Vplyv industriálnych oblastí vyspelých priemyselných krajín na zložky životného prostreda ako voda, ovdušie a pôda, ktorý sa síce už prejavoval aj na vzdialenejších oblas-tiach, zostáva však naďalej relatívne lokálnym problémom.
Rozvoj industrializácie a jej vplyv na ľudskú spoločnosť a životné prostredie sa však rôzni v jednotlivých častiach sveta, čo je jednak spôsobené náleziskami ložísk zdrojov, prí-stupnosťou krajiny, ale aj prírodnými podmienkami i kultúrnymi tradíciami populácie. Prud-ký rozvoj priemyslu v 19. storočí v Anglicku sa značne odlišuje od pomalého rozvoja indus-trializácie v Španielsku a oblasti južného Stredomoria. Okrem množstva jednotlivých faktorov mala hlavný vplyv na tomto rozdiele prevaha Anglicka v obchode počas predchádzajúcich období, čím získalo kapitál a prostriedky na získavanie surovín a rozširovanie nových produk-tov.
Koniec 20. storočia je poznamenaný výrazným nárastom populácie na Zemi, vysokým využívaním zdrojov energie a rozvojom vedy a techniky. Avšak nárast populácie, využívanie a spotreba zdrojov na jedného obyvateľa ako aj rozvoj a dostupnosť technológií je rozdielna podľa toho, či sa jedná o príslušníka patriaceho medzi obyvateľov krajín radiacich sa k vyspelým krajinám Severu alebo zaostávajúcim krajinám Juhu v rámci schématického rozdelenia krajín podľa ich ekonomickej vyspelosti.
V druhej polovici 20. storočia sa výrazne prejavuje globalizácia vplyvu činnosti člo-veka na celú planétu.
Znečistenie svetových oceánov vyššie, ako aj narušenie ozónovej vrstvy, vznik skle-níkového efektu sa stávajú celosvetovou otázkou a problémon na riešenie. Populácia zazna-menala najprudkejší nárast v histórii ľudskej existencie vďaka zmenám v poľnohospodástve, ktoré využívaním ďalších zdrojov energie môže túto energiu využiť na zvýšenie poľnohospo-dárskej produkcie a tým aj zabezpečenie výživy prírastku obyvateľstva. Výrazný rozvoj do-pravy podporuje vzájomný obchod a prísun zdrojov pre priemysel a rozvoj.
S prejavom globalizácie problémov v životnom prostredí v rámci celej planéty je ľud-stvo na konci dvadsiateho storočia nútené sa týmito problémami zaoberať nielen z hľadiska vysvetľovania si príčin týchto zmien v životnom prostredí, ale aj analyzovaním a obmedzo-vaním týchto nepríaznivých vplyvov.
28. červenec 2008
6 926×
771 slov
