Podnikání a environmentální politika

Ťažko možno pochybovať o tom, že environmentálne obavy nadobudli taký význam, že legislatívci, realizátori predpisov, politici, ale aj niektorí znečisťovatelia začali prisudzovať environmentálnym aspektom vyššiu prioritu než konkurenčným strategickým oblastiam.
Presný odhad, kedy začal tento nový dôraz na životné prostredie priamo zasahovať do podnikania sa presne nedá odhadnúť.
Najdôležitejší je štýl a prístup environmentálnej politiky k podnikaniu.
Možno rozlíšiť štyri prístupy :

1) Prístup voľného trhu a samoregulácie.
Je to prístup ľudí, ktorí veria je trh sám o sebe pracuje dobre a že to, čo chcú občania, môže trh zabezpečiť prostredníctvom snahy podnikateľov o zisk.
Ak podnikateľský subjekt takýto tovar a služby nezabezpečí bude to znamenať, že začne strácať podiel na trhu, bude klesať jeho ziskovosť a nakoniec skrachuje.
Medzi podnikateľmi je rozšírený názor, že sa „stanú zelenými“ vtedy, keď to od nich budú požadovať ich zákazníci.

2) Reformistický prístup a finančné stimuly.
Aj reformistický prístup akceptuje, že trhový mechanizmus má veľmi dôležitú úlohu a stratégiu environmentálneho manažmentu môžu byť zdrojom konkurenčnej výhody, ale navyše predpokladá, že firmy, spotrebitelia a trh potrebuje stimuly na to, aby začali smerovať k environmentálne lepším výsledkom.
V tomto prípade je trhový mechanizmus doplnený vhodnými finančnými stimulmi s cieľom motivovať podnikateľ k prijatiu lepších rozhodnutí.
Dôraz sa kladie hlavne na použitie daní a subvencií, slúžiacich na stimulovanie environmentálne zodpovedného správania spoločnosti a spotrebiteľov.

3) Intervencionistický prístup a legislatíva
Intervencionisti nezavrhujú trhové nástroje, ale chceli by zároveň vidieť priamu kontrolu podnikania.
Tvrdia, že na to, aby prinútili najviac znečisťujúce odvetvie priemyslu zlepšiť správanie, je potrebná legislatíva. Tvrdia tiež, že tento prístup k environmentálnej politike je lepší ako iné formy, pretože práve legislatíva je v prvom rade zodpovedná za to, že firmy integrujú environmentálne kritéria do svojich aktivít. Uvedomujú si, že absencia environmentálnej legislatívy v jednej krajine môže poskytnúť podnikom tejto krajiny nespravodlivú (konkurenčnú) výhodu. Preto presadzujú zvýšenú medzinárodnú reguláciu.

4) Radikálny prístup
Tento prístup celkom otvorene tvrdí, že sa treba zamyslieť nad zásadnými spôsobmi, akými sa podnikanie uskutočňuje, nad spôsobmi, akým kapitalistický systém núti komerčnú sféru fungovať a nad spôsobom organizovania podnikov(a ľudí v nich), ktoré sú zodpovedné za také výrazné poškodenie životného prostredia.
Radikáli by sa čoraz viac spoliehali na spoluprácu a partnerstvo, skôr než na konkurenciu a individualizmus. Zdôrazňujú veľké nezrovnalosti medzi krajinami, ktoré sú hlavnou prekážkou pri dosiahnutí trvalo udržateľného rozvoja. Zároveň sú znepokojení dlhodobým vplyvom súčastného priemyslu na
- 2 -


budúce generácie. Kladú si otázku, či je súčastná kapitalistická štruktúra schopná zabezpečiť také zlepšenie životného prostredia v medzinárodnom rozsahu, aby sa zvrátili súčasné deštruktívne trendy.

Každý z týchto zovšeobecnených prístupov má svoje výhody a nevýhody. Prvé tri sa však navzájom nevylučujú a v poslednej dobe zavadzanie prvkov jedného či viacerých z nich môžeme pozorovať v environmentálnej politike.

Porovnanie štyroch prístupov
1) Prístup je postavený na princípe voľného trhu, trhový prístup k zlepšeniu životného prostredia sa do značnej miery spolieha na plnú informovanosť. Ak by sme sa mali výhradne spoľahnúť na tento prístup, museli by sme predpokladať, že spotrebitelia majú dôkladné informácie a výrobkoch a službách, ktoré kupujú a že firmy majú úplné informácie o aktivitách konkurencie a sú tiež úzkostlivo čestné. Toto je samozrejme veľmi ťažké dosiahnuť.
2) Prístup je postavený na tvrdení, ak sa trhový mechanizmus správne ovláda, možno ho využiť na vyvinutie riešení, ktoré sú nevyhnutné pre ochranu životného prostredia.
Kritici takéhoto prístupu často zaujímajú veľmi radikálny postoj. Argumentujú tým, že snahy reformistov neodborne zasahujú do trhového mechanizmu a iba predchádzajú hroziacemu kolapsu priemyselných ekonomík, kolapsu, ktorý je možno potrebný predtým, než sa bude môcť začať skutočná práca na rekonštrukcií systému.
3) Prístup. Vo väčšine industrializovaných krajín tento prístup k environmentálnej politike naozaj v súčasnosti prevláda. V EÚ sa však použitie ekonomických nástrojov a dobrovoľných opatrení chápe skôr ako doplnok, než náhrada tradičnejšej aplikácie riadiacich a kontrolných opatrení.
4) Prístup argumentuje tým, že sa nemôžeme spoliehať na to, že etablované štruktúry niečo zmenia, pretože tak nespravili dosiaľ. Doterajšia zmena bola pomalá a postupná. Prístup k vede a technológií je taký, že sa na nich už nedá spoliehať, aby nás dostali z priepasti, ktoré sme sami vytvorili.
To znamená, že treba nájsť nové spôsoby podnikania, zrovnoprávnenia pracovníkov, ochrany rozvojových krajín a pôvodného obyvateľstva a trvalého udržania všetkých iných foriem života na planéte.

Použitá literatúra :
Environmentálna politika v medzinárodnom kontexte- Kniha č.3), kapitola č.3)

Hodnocení referátu Podnikání a environmentální politika

Líbila se ti práce?

Podrobnosti

  21. srpen 2007
  1 871×
  702 slov

Komentáře k referátu Podnikání a environmentální politika