Vliv lidské společnosti na prostředí

(1.Kniha-Životné prostredie a spoločnosť, 5.kapitola-Vplyv ľudských spoločenstiev na prírodu)

Lovci-zberači a ich prostredie

Schopnosť uživiť sa v prírodnom prostredí a meniť ho podľa svojich potrieb závisí od schopnosti človeka získavať energiu. Nadbytok energie prevyšujúci potreby na prežitie otvára cestu na vytvorenie rozličných zmien, ktoré sa uskutočňujú najmä prostredníctvom technológie.
Hustota osídlenia lovcami-zberačmi bola nízka (pred 12 000 rokmi skončila ľadová doba a začal ich postup na sever) a títo ľudia vlastnili len jednoduché nástroje (oštepy, luky, sekery, sochory) a predsa mohli zberom rastlín a lovom zvierat významne ovplyvniť rovnováhu prírodných ekosystémov. Ich vplyv sa ešte zvýraznil, keď niektoré skupiny ovládli oheň, lebo prostredníctvom ohňa mohli značne meniť vegetačný kryt.

Ekologické zmeny spôsobené lovcami-zberačmi

V Severnej Amerike lovci mohli dočasne meniť ekologickú štruktúru svojho prostredia znížením počtu ulovených zvierat. Populácie však nestratili svoju reprodukčnú schopnosť, lebo lovci zabíjali najmä samcov a samice nechali donosiť mladé, alebo vyčleňovali oblasti, kde sa mohli zvieratá z lovu spamätať.
Ovládnutie ohňa sa stalo dôležitým činiteľom a jeho využívanie vyvolalo trvalé zmeny. Napr.pôvodní obyvatelia Austrálie používali oheň pri love. Z rastlinných druhov prežívali len také, ktoré sa vedeli rýchlo zregenerovať a tak vznikol ekosystém adaptovaný na oheň.
Príkladom tyrvalej zmeny v dôsledku pôsobenia človeka na krajinu sú vysočiny Anglicka a Walesu. Tieto oblasti (nazývané slatiny) boli vyvolané činnosťou lovcov-zberačov (odlesnenie-zamokrenie-špecifický typ vegetácie→slatiny,vresoviská-obnovované vypaľovaním).

Poľnohospodárstvo

Okolo roku 8 000 p.n.l. sa stalo poľnohospodárstvo stalo hlavným spôsobom získavania potravy. V porovnaní s lovom a zberom predstavuje intenzifikáciu využitia prírodných zdrojov. Zabezpečuje pri vysokej produkcii nadbytky (napr.Egypt), čo vedie k rozvoju technológií a vzniku štátov (Egypt, Mezopotámia). Domestikujú sa zvieratá a rastliny, v juhovýchodnej Ázii-ryža, v západnej Ázii obilniny – pšenica a jačmeň, v Číne proso, v Amerike kukurica, zemiaky, fazuľa a tekvica.
Rozmach poľnohospodárstva bol taký veľký, že ľudská populácia sa zväčšila z približne 170 miliónov v roku 1 na 900 miliónov v roku 1800. V tom čase niektoré poľnohospodárske oblasti dosahovali veľkú nadprodukciu, ktorá umožnila vznik podnikateľských aktivít v nepoľnohospodárskom sektore.

Ekologické dôsledky

Premena prírodných systémov je zámerná a u poľnohospodárov dosahuje väčšie hodnoty (v ekologickom i priestorovom zmysle), než u lovcov. Jednou z najväčších zmien spôsobených ľuďmi bolo trvalé klčovanie lesov (Európa v stredoveku, Sev.Amerika po príchode kolonizátorov) na dosiahnutie vyšších výnosov. Lesy zároveň poskytovali drevo, ktoré slúžilo ako palivo a stavebný materiál.
Klčovanie lesa má vážne ekologické dôsledky – pôda ľahšie eroduje a voda rýchlejšie odteká, takže pod odlesnenou oblasťou sa často vyskytujú záplavy, zanášanie korýt tokov a jazier alebo ich nadmerná eutrofizácia.
V niektorých krajinách vznikajú zavlažovacie systémy, ktoré predpokladajú zložité formy spoločenskej organizácie (Mezopotámia, Egypt, Čína). Pri narušení týchto komplikovaných systémov dochádza k zasoleniu pôdy na rozsiahlych plochách so špecifickou vegetáciou alebo to vedie až k dezertifikácii územia.
V oblasti Stredomoria je zavlažovanie obmedzené. Kultivácia svahov vyžaduje iný postup-terasovanie.
Aj pri častom úhorovaní dochádza k postupnej zmene druhovej skladby vegetácie. Nomádsky spôsob pasenia tiež mení druhovú skladbu vegetácie. Zvieratá spásajú iba určité druhy rastlín, ktoré sa pri nadmernom zaťažení pasením neregenerujú a prenechávajú miesto tŕňovytým alebo toxickým rastlinám alebo postupnej premene na púšť.

Industrializácia

Podstatou zmien, ktoré sa naplno prejavili v 19.storočí je prístup k zásobám koncentrovanej energie v zemskej kôre. Uhlie, ropa a zemný plyn sa od zdrojov energie lovcov-zberačov a roľníkov odlišujú dvoma základnými charakteristikami-sú oveľa koncentrovanejšie a sú neobnoviteľné. Fosílne palivá nepriamo podporili rast ľudskej populácie z približne 600 miliónov v roku 1700 na viac ako než 5 miliárd v súčasnosti, čo vyvoláva tlak na využívanie zdrojov.
Využívanie fosílnych zdrojov energie umožnilo ľudstvu premeniť prírodný svet spôsobmi, ktoré predtým neboli možné. Dôsledkom bolo zvýšenie výkonu systémov, ktoré predtým poháňala len slnečná energia. Vďaka tomu sa mohla podstatne zvýšiť poľnohospodárska produkcia na hektár a na osobu.
Odpady súčasnej spoločnosti majú často plynnú alebo aerosolovú formu a môžu ovplyvniť celú atmosféru alebo majú dlhý čas rozpadu (rôzne chemické látky, rádioktívny odpad) a pôsobia niekoľko generácií.

Ekologické dôsledky

Jednou z hlavných požiadaviek priemyselných oblastí bola požiadavka na potraviny. Preto sa mnohé trávnaté plochy v miernom pásme rozorali na pestovanie obilnín (prérie v Sev.Amerike), alebo na nich vznikli ranče na produkciu mäsa (Austrália, Argentína). Nie všetky potraviny však mali charakter základných zložiek výživy. Veľmi žiadanými sa stali tropické plodiny (káva, čaj) a preto sa veľké plochy lesov alebo krovín premenili na plantáže. S rozširovaním motorizmu sa zvyšoval dopyt po kaučuku, preto sa tropické pralesy (Malajzia) premenili na kaučukové plantáže. Iný dôsledok priemyselných oblastí na svetové zdroje sa prejavil na oceánoch – nadmerný lov rýb, priemyselný odpad vypúšťaný do riek alebo priamo do mora.
Samotné priemyslené oblasti sú zdrojom rôznych odpadov a môžu mať nadregionálny dosah (napr.kyslé dažde), pôsobia na deštrukciu pôvodných ekosystémov (výstavba závodov, banská činnosť, dopravná infraštruktúra, ap.).

Hodnocení referátu Vliv lidské společnosti na prostředí

Líbila se ti práce?

Podrobnosti

  17. květen 2008
  2 932×
  787 slov

Komentáře k referátu Vliv lidské společnosti na prostředí